Motorky
Niekedy sa asi ozaj história opakuje a neveril by som, že ma zas ukecajú na tie motorky - ako v Indii, ale podarilo sa im to - tak ďakujem chlapcom, lebo zas bolo parádne.
Museli sme síce objednať motorky dva dni dopredu, lebo fuuurt ich majú obsadené a ocho hombreees potrebuje aj osem motoriek, čo bola v podstate celá požičovňa, ale nakoniec sa podarilo😃.
Takže v pondelok ráno po ľahkých raňajkách (čo kto našiel), lebo nedošol kuchár 😒 a nechal nás o hlade, sme sa vybrali do požičovne prevziať motorky.
Teta si nás odfotila už deň predtým, lebo neustále vzbudzujeme veľkú pozornosť v tých žltých kolumbijských tričkách (made in Dusho), a práve otvárala garáž, len akosi tam mala len dve mašiny a z toho jedna mala defekt😃. Už sme mysleli že z výletu nič nebude, ale kolumbijská seňorita zdvihla telefón a vyyhražnyym hlasom začala vyvolávať neviem komu, ale postupne prichádzali motorky😃. Len keby to neboli takeee šroty, bože môj. Ja keď som to videl, tak už aj som sa bral, reku idem naspäť k bazeeenu a mám pokoj. A myslím že Janko (skúsený motorkár), chcel utiect so mnou, ale jasné že optimistické jadro našej skupiny opäť prerazilo a nedovolili nám odísť😃. Určite som chcel skúter, veď neviem na motorke ani radiť rychlosti, ani nič - naposledy som sedel na pionieri v 85. roku tuším, ale nikto sa so mnou nebavil, teta mi pridelila motorku a hotovo! Akurát, že ju nikto nevedel pol hodiny naštartovať a keď som ju vypol na pumpe tak tam takisto, no proste začínalo to fakt úžasne, bol som znechutený jak volské oko v banánovej omáčke 😒.
Podobné problémy mali aj ostatní, bolo treba ešte volajaký defekt opraviť a tak, proste dokrútené, domlátené motorky, staré chraapy že až strach.
Hlavne že sme museli dať pasy, aby si napísala údaje, normálne zmluvy a dokonca odtlačok prsta musel každý dať, asi aby sme to nebodaj nešlohli tie úžasné dokonalé stroje😃.
Bolo už aj desať hodín, keď kooonečne sme mali všetci motorky a natankovane, tak sme vyrazili cez kopec smerom na El Dovio a plán bol urobiť okruh cez kopce, pozrieť jazero a tak. Mne bolo povedané nech tú motorku radšej ani nevypínam, ale jasné, že na prvej zastávke na hrebeni mi to zdochlo 😒. Naaaštastie, chlapci sú väčšinou skuusenii motorkári, takže mi to nakopli a ide sa ďalej. Na začiatku El Dovio v údolí bola menšia kolízia a Miloš chytil defekt, no vravím si a už je po výlete 😒.
Dusho so Števom sa vybrali hľadať pomoc, ostatní sme čakali pri motorke s Miloušom. Z obchodíku vytiahli chlapca, posadili ho na motorku a išli hľadať pneuservis. Po chvíli doviezli domaaceho majsterka, ktorý si odmontoval koleso s defektom a poďho naspäť do pneuservisu. Ani sme poriadne nestihli dopiť pivko čo petlenko niekde zohnal, a už boli nazad aj s kolesom. Po polhodine bol defekt opravený a celá táto peripetia stála Milouša 10 000 pesos. V prepočte necelé 3 eurá. Tak ťaháme ďalej.
Myslím že od tohto okamihu to už išlo super, parádna jazda, cesta total kamenová, občas mláka, kopec, hlavne tá džungľa, ozaj krásne sa tam prevážať pomaly na motorke a pozerať, zastaviť, pofotiť no pohoda 😃.
V El Doviu sme sa aj naobedovali - väčšinou komplet menu a tentokrát radšej bravčové mäso, aby zas nebol poplach večer na zachode. A vyzeralo to velice chutne, len škoda, že to poliali nejakým mangovym pyreee😒, a to čo vyzeralo ako vlašský šalát, bol mangovoananásovobanánový šalát😒.
No tie ich jedlá sú pre nás obrovskou výzvou a musíme sa dosť premáhať, aby sme to vydržali😃. Všetko tu má nasládlu chuť, ale to by bolo na celý ďalší príspevok.
Na začiatku El Dovio bol na každej ulici ozbrojený vojak alebo policajt, tak sme sa dozvedeli, že pár rokov dozadu tam domáci pestovali nejakú kvetinu z ktorej sa vyrábali drogy, takže to prevzala vláda a armáda a všetky cesty strážia, aj nás dokonca zastavili, ale prehľadávali iba domácich, nás len zdravili s úsmevom a kývali😃.
No a poobede už sme fičali po cestách necestách, krásnou prírodou do Betanie. Tieto dediny to je ozaj koniec sveta, nič tam nieje, vždy len štvorcové námestie, kostol, kryté ihrisko a parčík s lavičkami. Chceli sme si dať aspoň kávu, lebo sme už boli dosť vyštavení z tých uuužasných strojov čo sme sa na nich viezli, ale nikde nič. A zrazu babička pri chodníku sa zdvihla a maava rukou a pozýva nás do svojho domčeka a normálne nám ponúkla svoju kávu čo mala uvarenú v hrnci a poukazovala ako býva.
Vlastne od domčeka to malo ďaleko, taká stará búdka, vnútri izbičky rozdelené s igelitovou plachtou a hotovo, jednoduché ale všade čisto a poriadok. No úžasni sú tu ľudia fakt. Kávu sme jej vypili všetku, tak sme jej nechali nejaké pesos a tešila sa 😃 a my tiež. Až sme mali dojem, že celý život čakala len na nás.
Cesta pokračovala ďalej, ale teda zadky nás už boleli neskutočne lebo veď stále kamenová cesta😃, a niektorým sa podarilo aj odložiť motorku do jarku, ja som videl napr. Tima, v priamom prenose, ale on skorej chcel skúsiť či dokaze predbehnúť skúter😃, tak zoskočil dole kopcom v zákrute a už sa kotuuuulaliiii aj so skútrom 😃, ale jasné, že som sa začal rehotať až keď sa zdviiihal 😃, pre istotu. Všetko ale dobre dopadlo, a v poriadku sme dorazili až do Primavery celí a nezranení. Konečne sme našli jazero, oddych leháro, pohoda, fotografovanie a poďme zas naspäť do Roldanilla.
Prišli sme všetci v poriadku, s bolavými zadkami sme naskákali do bazéna (ochladiť sa) a potom šup na večeru.
Na druhý deň ráno sme išli vrátiť tie staré chrapiny čo tu volajú že motorky a zistili sme že na dvoch sú defekty a dva zas nešli naštartovať 😃 tak ešte Duško pozháňal pumpu, ktorej to hovoria bomba, a nejako sme to dofúkali, roztlačili a ryyychlo do požičovne vrátiť 😃, šak nech sa trápi s tým šrotom zas niekto iný.😃
Hodnotenie výletu - úspešný ale teda mali sme velkeee šťastie .............
Aaadios amigos 😃
Museli sme síce objednať motorky dva dni dopredu, lebo fuuurt ich majú obsadené a ocho hombreees potrebuje aj osem motoriek, čo bola v podstate celá požičovňa, ale nakoniec sa podarilo😃.
Teta si nás odfotila už deň predtým, lebo neustále vzbudzujeme veľkú pozornosť v tých žltých kolumbijských tričkách (made in Dusho), a práve otvárala garáž, len akosi tam mala len dve mašiny a z toho jedna mala defekt😃. Už sme mysleli že z výletu nič nebude, ale kolumbijská seňorita zdvihla telefón a vyyhražnyym hlasom začala vyvolávať neviem komu, ale postupne prichádzali motorky😃. Len keby to neboli takeee šroty, bože môj. Ja keď som to videl, tak už aj som sa bral, reku idem naspäť k bazeeenu a mám pokoj. A myslím že Janko (skúsený motorkár), chcel utiect so mnou, ale jasné že optimistické jadro našej skupiny opäť prerazilo a nedovolili nám odísť😃. Určite som chcel skúter, veď neviem na motorke ani radiť rychlosti, ani nič - naposledy som sedel na pionieri v 85. roku tuším, ale nikto sa so mnou nebavil, teta mi pridelila motorku a hotovo! Akurát, že ju nikto nevedel pol hodiny naštartovať a keď som ju vypol na pumpe tak tam takisto, no proste začínalo to fakt úžasne, bol som znechutený jak volské oko v banánovej omáčke 😒.
Podobné problémy mali aj ostatní, bolo treba ešte volajaký defekt opraviť a tak, proste dokrútené, domlátené motorky, staré chraapy že až strach.
Hlavne že sme museli dať pasy, aby si napísala údaje, normálne zmluvy a dokonca odtlačok prsta musel každý dať, asi aby sme to nebodaj nešlohli tie úžasné dokonalé stroje😃.
Bolo už aj desať hodín, keď kooonečne sme mali všetci motorky a natankovane, tak sme vyrazili cez kopec smerom na El Dovio a plán bol urobiť okruh cez kopce, pozrieť jazero a tak. Mne bolo povedané nech tú motorku radšej ani nevypínam, ale jasné, že na prvej zastávke na hrebeni mi to zdochlo 😒. Naaaštastie, chlapci sú väčšinou skuusenii motorkári, takže mi to nakopli a ide sa ďalej. Na začiatku El Dovio v údolí bola menšia kolízia a Miloš chytil defekt, no vravím si a už je po výlete 😒.
V El Doviu sme sa aj naobedovali - väčšinou komplet menu a tentokrát radšej bravčové mäso, aby zas nebol poplach večer na zachode. A vyzeralo to velice chutne, len škoda, že to poliali nejakým mangovym pyreee😒, a to čo vyzeralo ako vlašský šalát, bol mangovoananásovobanánový šalát😒.
No tie ich jedlá sú pre nás obrovskou výzvou a musíme sa dosť premáhať, aby sme to vydržali😃. Všetko tu má nasládlu chuť, ale to by bolo na celý ďalší príspevok.
Na začiatku El Dovio bol na každej ulici ozbrojený vojak alebo policajt, tak sme sa dozvedeli, že pár rokov dozadu tam domáci pestovali nejakú kvetinu z ktorej sa vyrábali drogy, takže to prevzala vláda a armáda a všetky cesty strážia, aj nás dokonca zastavili, ale prehľadávali iba domácich, nás len zdravili s úsmevom a kývali😃.
No a poobede už sme fičali po cestách necestách, krásnou prírodou do Betanie. Tieto dediny to je ozaj koniec sveta, nič tam nieje, vždy len štvorcové námestie, kostol, kryté ihrisko a parčík s lavičkami. Chceli sme si dať aspoň kávu, lebo sme už boli dosť vyštavení z tých uuužasných strojov čo sme sa na nich viezli, ale nikde nič. A zrazu babička pri chodníku sa zdvihla a maava rukou a pozýva nás do svojho domčeka a normálne nám ponúkla svoju kávu čo mala uvarenú v hrnci a poukazovala ako býva.
Vlastne od domčeka to malo ďaleko, taká stará búdka, vnútri izbičky rozdelené s igelitovou plachtou a hotovo, jednoduché ale všade čisto a poriadok. No úžasni sú tu ľudia fakt. Kávu sme jej vypili všetku, tak sme jej nechali nejaké pesos a tešila sa 😃 a my tiež. Až sme mali dojem, že celý život čakala len na nás.
Cesta pokračovala ďalej, ale teda zadky nás už boleli neskutočne lebo veď stále kamenová cesta😃, a niektorým sa podarilo aj odložiť motorku do jarku, ja som videl napr. Tima, v priamom prenose, ale on skorej chcel skúsiť či dokaze predbehnúť skúter😃, tak zoskočil dole kopcom v zákrute a už sa kotuuuulaliiii aj so skútrom 😃, ale jasné, že som sa začal rehotať až keď sa zdviiihal 😃, pre istotu. Všetko ale dobre dopadlo, a v poriadku sme dorazili až do Primavery celí a nezranení. Konečne sme našli jazero, oddych leháro, pohoda, fotografovanie a poďme zas naspäť do Roldanilla.
Prišli sme všetci v poriadku, s bolavými zadkami sme naskákali do bazéna (ochladiť sa) a potom šup na večeru.
Na druhý deň ráno sme išli vrátiť tie staré chrapiny čo tu volajú že motorky a zistili sme že na dvoch sú defekty a dva zas nešli naštartovať 😃 tak ešte Duško pozháňal pumpu, ktorej to hovoria bomba, a nejako sme to dofúkali, roztlačili a ryyychlo do požičovne vrátiť 😃, šak nech sa trápi s tým šrotom zas niekto iný.😃
Hodnotenie výletu - úspešný ale teda mali sme velkeee šťastie .............
Aaadios amigos 😃
Komentáre
Zverejnenie komentára