Vytrhli mi zub!
- Vyyytrhli mi zuub😟 a co maaam teraz robiť 😐...... A tak aspoň mam o com písať - sak bárs komu zas nevydrapili zub v Južnej amerike😁. Dusko furt otravuje, že aby sme volačo napísali, no tak kedže tých mojich lietacích zážitkov je pomenej, tak aspoň takto 😁.
Ešte doma som bol na zubnej preventívke a doktorka, že na kedy ma objedná, vraj treba už v tej usmiatej papuli niečo porobiť, ale že v pohode, má to čas, tak vravím - No určite si ja nenechám hubu rozbabrat teraz pred Colombiou, radšej až keď prídem - a už spokojne som sa objednal na koniec februára.😁 Jaaj keby som to tušil (a upozorňujem, že zuby v pohode mám už aspoň tri roky. Ešte si vravím, pre istotu nebudem jesť žiadne sladkosti, iba mäsko a ovocie a tak... (a tí čo ma poznajú vedia, aká je to odomňa obeta nejesť sladkosti), a bude fajn. No a nebol to ani týždeň a už to začalo. Zub sa rozhodol, že bude bolieť zrovna keď sme ale hoooodne ďaleko z domu. 😟 Prvý deň si vravím prejde to, niekedy to tak pobolieva, pohoda. Aaaale už v noci padol prvý Ibuprofen, čo som si pribalil. Ráno fajn a išli sme zrovna na výlet do Solenta, tak si vravím, tam budem šliapať v horách aj na to zabudnem, ved musím ist😁, aby nebodaj chalani nezabludili bezo mňa 😁. Výlet bol krásny a úžasný, ale moja situácia sa mimoriadne zhoršila. Začínalo mi opuchat líce až k oku a už asi všetci vedeli, že je zle 😐 = do reči mi moc nebolo a cestu naspet tromi autobusmi, som vydržal len vďaka všetkým ibuprofenom. Už bolo jasné, že musím ísť zubárovi keď aj čo bude, lebo ľavú stranu ksichtu som mal spuchnutú tak, že mi úplne vyhladilo vrásky a pravú zas spadnutu a zvraštenú jak Martan volajaký. Noc bola zlaaa, padli posledné dávky liekov a ráno ma Juan (Chuan) náš domáci - šikovný chlapec - zobral na skútri do Hospitalu.
Najhoršia bola ta rečová bariéra - keď neviete španielsky, proste sa nedohovoríte, keby tam Juan nebol tak ešte teraz plačem na schodoch tej nemocnice. Nejako mi všetko prekladal do angličtiny, no ale tu tiež moc neviem, tak to bolo to vesele😁. Takže nejaké papierovačky, a už som čakal v čakárni, chvíľku a poď ho dovnútra k zubárovi. Vlastne k zubárke. Na mundúre mala menovku Jeanet a rúšku na tvári, takže som jej len oči videl. Chvíľku sa pokúšala so mnou komunikovať, či som zdravý, či nemám vysoký tlak a tak - tak vravím Juanovi, "som v plnej sile💪 len ten zub, a stem anesteezu!!!" Tomu rozumela aj ona, tak ľahnúť a už mi to opichávala anestézou, a relax hombree, relax... Asi videla jak sa trasiem 😁. Chvíľku počkala a bolí? bolí? Vravím šak bolí furt, tak zas pichla niečo, no aspoň osem razy, už som bol tvrdý jak to kreslo, čo som na ňom ležal a potom pichla nejak vyššie... eej ale som zarevaaal, a vraví relax, relax... fúú infekciooon, tak už nepichala nič - (na infekciu injekcia nezaberá), tak mi tam začala trošku šmaatrat = jaa som bol napnutý jak struna, všecky žily povyskakovanee = a nic - len zrazu počujem OK senior, hotovo 😁. Uuf, rozlial som sa na tom lehaatku a tých Muchas graciasov by ste sa nedopočitali, čo som spustil na tu doktorku aj sestričku. 😁. Tak už mi len vysvetlila že tam mám straaašnu infekciu, dala mi antibiotika a vravi: NO carne (mäsko), NO leche (mlieko), NO cofee, NO flying, NO alcohol😟😟 - a bolo vymalovanee...
- No a už pohoda, išli sme s Juanom zaplatiť, dali mi dokonca faktúru, (mimochodom stálo to 22 000 pesos = skoro 7 eur), odviezol ma na chatu, ukázal mi ktorú zmrzlinu môžem jest na chladenie 😁, no a skočil som si pre lieky do mesta.
- Keď som sa vrátil, zistil som v zrkadle, že ten opuch - pol ksichtu, mi spadlo dolu na bradu, takže mám teraz podbradek na ľavej strane 😁, ale čo už, - sedím si tu pod altánkom, lebo NO slnko, tlačím ananás, (po ktorom straaašne prdí 😂 pozn. korektora) a asi nahodim sombrero a švacnem sa do bazéna, šak už som dopísal 😃, takže Adios amigos.
Ešte doma som bol na zubnej preventívke a doktorka, že na kedy ma objedná, vraj treba už v tej usmiatej papuli niečo porobiť, ale že v pohode, má to čas, tak vravím - No určite si ja nenechám hubu rozbabrat teraz pred Colombiou, radšej až keď prídem - a už spokojne som sa objednal na koniec februára.😁 Jaaj keby som to tušil (a upozorňujem, že zuby v pohode mám už aspoň tri roky. Ešte si vravím, pre istotu nebudem jesť žiadne sladkosti, iba mäsko a ovocie a tak... (a tí čo ma poznajú vedia, aká je to odomňa obeta nejesť sladkosti), a bude fajn. No a nebol to ani týždeň a už to začalo. Zub sa rozhodol, že bude bolieť zrovna keď sme ale hoooodne ďaleko z domu. 😟 Prvý deň si vravím prejde to, niekedy to tak pobolieva, pohoda. Aaaale už v noci padol prvý Ibuprofen, čo som si pribalil. Ráno fajn a išli sme zrovna na výlet do Solenta, tak si vravím, tam budem šliapať v horách aj na to zabudnem, ved musím ist😁, aby nebodaj chalani nezabludili bezo mňa 😁. Výlet bol krásny a úžasný, ale moja situácia sa mimoriadne zhoršila. Začínalo mi opuchat líce až k oku a už asi všetci vedeli, že je zle 😐 = do reči mi moc nebolo a cestu naspet tromi autobusmi, som vydržal len vďaka všetkým ibuprofenom. Už bolo jasné, že musím ísť zubárovi keď aj čo bude, lebo ľavú stranu ksichtu som mal spuchnutú tak, že mi úplne vyhladilo vrásky a pravú zas spadnutu a zvraštenú jak Martan volajaký. Noc bola zlaaa, padli posledné dávky liekov a ráno ma Juan (Chuan) náš domáci - šikovný chlapec - zobral na skútri do Hospitalu.
Najhoršia bola ta rečová bariéra - keď neviete španielsky, proste sa nedohovoríte, keby tam Juan nebol tak ešte teraz plačem na schodoch tej nemocnice. Nejako mi všetko prekladal do angličtiny, no ale tu tiež moc neviem, tak to bolo to vesele😁. Takže nejaké papierovačky, a už som čakal v čakárni, chvíľku a poď ho dovnútra k zubárovi. Vlastne k zubárke. Na mundúre mala menovku Jeanet a rúšku na tvári, takže som jej len oči videl. Chvíľku sa pokúšala so mnou komunikovať, či som zdravý, či nemám vysoký tlak a tak - tak vravím Juanovi, "som v plnej sile💪 len ten zub, a stem anesteezu!!!" Tomu rozumela aj ona, tak ľahnúť a už mi to opichávala anestézou, a relax hombree, relax... Asi videla jak sa trasiem 😁. Chvíľku počkala a bolí? bolí? Vravím šak bolí furt, tak zas pichla niečo, no aspoň osem razy, už som bol tvrdý jak to kreslo, čo som na ňom ležal a potom pichla nejak vyššie... eej ale som zarevaaal, a vraví relax, relax... fúú infekciooon, tak už nepichala nič - (na infekciu injekcia nezaberá), tak mi tam začala trošku šmaatrat = jaa som bol napnutý jak struna, všecky žily povyskakovanee = a nic - len zrazu počujem OK senior, hotovo 😁. Uuf, rozlial som sa na tom lehaatku a tých Muchas graciasov by ste sa nedopočitali, čo som spustil na tu doktorku aj sestričku. 😁. Tak už mi len vysvetlila že tam mám straaašnu infekciu, dala mi antibiotika a vravi: NO carne (mäsko), NO leche (mlieko), NO cofee, NO flying, NO alcohol😟😟 - a bolo vymalovanee...
- No a už pohoda, išli sme s Juanom zaplatiť, dali mi dokonca faktúru, (mimochodom stálo to 22 000 pesos = skoro 7 eur), odviezol ma na chatu, ukázal mi ktorú zmrzlinu môžem jest na chladenie 😁, no a skočil som si pre lieky do mesta.
- Keď som sa vrátil, zistil som v zrkadle, že ten opuch - pol ksichtu, mi spadlo dolu na bradu, takže mám teraz podbradek na ľavej strane 😁, ale čo už, - sedím si tu pod altánkom, lebo NO slnko, tlačím ananás, (po ktorom straaašne prdí 😂 pozn. korektora) a asi nahodim sombrero a švacnem sa do bazéna, šak už som dopísal 😃, takže Adios amigos.
Komentáre
Zverejnenie komentára